Zaspomínajme si na Františka Venclovského, Ondreja Nepelu, ale aj na Divadlo na korze.
Od augusta 1968 uplynulo dva a pol roka a kolesá normalizácie, cesty k čistej totalite, už sa krútili a naberali rýchlosť. Absolútna moc komunistov bola podtrhnutá a spočítaná na ich májovom zjazde. Nebolo to veselé.
Väčšina ľudí chcela žiť a milovať sa, mať deti a pokoj od nejakých politických táranín a handrkovania. A – zabávať sa. Počúvali sme Johna Lennona a jeho Imagine, Eltona Johna a Rolling Stones, ale aj Collegium Musicum...
V tomto roku František Venclovský preplával ako prvý Čechoslovák kanál La Manche, bol natočený film Orlie pierko a po troch rokoch zatvorili Divadlo na korze. Nečudo, Lasica, Satinský a spol. boli jednoducho nežiadúci...
Miloš Forman, Jan Němec alebo Ivan Passer opustili krajinu. Ďalší nemohli pri filme naďalej vôbec pracovať alebo čelili permanentnej cenzúre.
Ale zabávali sme sa na Dívce na koštěti, aj na Jamesovi Bondovi vo filme Diamanty sú večné. Oscara tento rok získala Francúzska spojka.
Najúspešnejším československým športovcom sa stal Ondrej Nepela, futbalistom roka Karol Dobiaš a bežec Dušan Moravčík skončil na Majstrovstvách Európy druhý...
Začal sa stavať obchodný dom Kotva, otvorili prvý diaľničný úsek Praha – Mirošovice a prvý cestný tunel na štátnej ceste medzi Stratenou a Dobšinskou ľadovou jaskyňou v Slovenskom raji.